Každoročnou kampaňou v prvom novembrovom týždni pripomíname v Košiciach, že naša spomienka na zosnulých nemôže ignorovať deti, ktoré zomreli a každodenne zomierajú kvôli umelému potratu.
Schvaľovanie potratov pod rúškom práva ženy zastiera aj tú obeť potratov, ktorou je samotná žena.
Pridávame sa zároveň k rodičom, ktorí s láskou spomínajú na deti, stratené spontánnym potratom.
6. novembra 2025 sme dopoludňajšiu modlitbovú reťaz rozvinuli pri centre umelého oplodnenia na Masarykovej ulici 17. Postupne sa tu vystriedala približne stovka dobrovoľníkov. Apel pred centrami umelého oplodnenia je veľmi naliehavý, pretože veľká časť spoločnosti nechápe, prečo je táto procedúra morálne neprijateľná. Potvrdili nám to aj mnohé reakcie okoloidúcich.
Pozoruhodné boli rozhovory so zvedavcami, ktorí úprimne kládli otázky a riešili problém osobnej neplodnosti alebo neplodnosť člena svojej rodiny. Naša prítomnosť vyprovokovala aj reakciu samotných zamestnancov centra umelého oplodnenia a prebehlo viacero pokojných výmien názorov.
Večerné slávenie pokračovalo v Kostole Kráľovnej pokoja v susedstve Univerzitnej nemocnice. Muži zo spoločenstva Rytieri Nepoškvrnenej tu od 17:00 viedli modlitbu ruženca za záchranu nenarodených detí.
Sv§tú omšu o 18:00 celebroval o. Vladimír Šosták, biskupský vikár pre katechizáciu a apoštolát laikov.
Po skončení svätej omše viac ako stovka účastníkov sa presunula do areálu Univerzitnej nemocnice, kde sa konal pietny akt – spomienka na potratené deti.
V úvode sa prítomným prihovorila pani Lucia Smolková týmito slovami:
„Mamička Ty ma nechceš? Necháš ma umrieť, skôr než sa narodím? Veď ešte ani nevieš, či som dcéra alebo syn…“ To sú slová počatého dieťaťa, ktoré som započula už ako študentka zdravotnej školy a veľmi silno ma to zasiahlo. Boh mi aj cez tieto slová vložil do srdca túžbu, aby každé počaté dieťa bolo prijaté s láskou. Zaujalo ma to natoľko, že ako stredoškoláčka som sa rozhodla písať seminárnu prácu o ochrane počatého dieťaťa a zle potratov. Literatúra mi chýbala, tak som sa obrátila s prosbou na o. biskup Baláža. Ochotne mi pomohol. Volám sa Lucia a pracujem 30r. ako zdravotná sestra. Som zamestnaná v tejto nemocnici a je mi ľúto, že tu ešte nie je chránený život od počiatku po prirodzenú smrť. Veď práve mi zdravotníci by sme mali život chrániť a byť na blízku, tým ktorý sú slabí a potrebujú našu pomoc a ochranu. Zišli sme sa tu, aby sme si uctili deti, ktoré zomreli umelým potratom. Neboli pochované, ale skončili ako biologický odpad. A spomíname aj na deti, ktoré odumreli spontánnym potratom. Našu lásku k nim a naše modlitby nech symbolizuje tento pamätník a vaše zapálené sviece. Prosím, spojme sa v modlitbe za záchranu všetkých počatých detí. A tiež za obnovu medicínskej profesie a za všetkých zdravotníkov, aby chránili život. Modlime sa aj za odpustenie našich hriechov proti nevinným deťom pod srdcom mamy.“
