Podľa oficiálnych štatistík z posledných rokov sa na Slovensku každoročne vykoná viac ako päť tisíc umelých potratov. Približne na tej istej úrovni je aj počet spontánnych potratov. Smrť dieťaťa pred narodením je predčasná strata, ktorá presahuje rámec biológie či matérie. Prirodzenou reakciou na stratu dieťaťa je žialenie a láskavá rozlúčka. V prípade umelého potratu sa však rodičia ocitajú vo vnútornom konflikte, keďže svoje dieťa vedome vydali na zabitie. Pri spontánnom potrate sa neraz stáva, že prirodzené postoje po strate dieťaťa zostanú nevyjadrené, bez primeraných slov, gest či emócií. V obidvoch prípadoch strata vytvára otvorenú, krvácajúcu ranu. Treba ju zahojiť, ale ako?
Všetkých, ktorých sa táto téma týka, sme pozvali na košickú svätú omšu za život, ktorá bola osobitne venovaná bolesti po skúsenosti potratu. Ponúkli sme informácie prvej pomoci na ceste uzdravenia a nasmerovali na ďalšie možnosti pomoci.
Svätá omša sa konala konať vo štvrtok, 29. februára 2024 o 17:00 v Uršulínskom kostole v Košiciach. Naším hosťom bol o. Ján Kulan. Je kňazom, psychológom a súdnym znalcom košickej arcidiecézy. Študoval psychológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Pôsobí ako moderátor Arcidiecézneho centra mládeže.
Počas programu bola k dispozícii aj Kniha života. Obsahuje láskavé spomienky rodičov na deti, ktoré im zomreli pred narodením a neboli pochované. Viacerí rodičia po skončení programu zhmotnili do písomnej podoby svoju rodičovskú či príbuzenskú lásku k potrateným deťom.