ÁNO, SOM ZA ŽIVOT!

Posted by: Dušan Škurla Tags: There is no tags | Categories: Svedectvá

8
november
2011

november 2011

Bolo to pred 28 rokmi, v roku 1983. Volám sa Anna a pochádzam z Bardejova. Som vydatá a cirkevný sobáš sme mali 20.4. 1974. Dobrotivý Pán Boh nám požehnal synčeka Paľka, dcérky Marienku a Janku, o ktorej je môj príbeh svedectva.

Synček mal jeden a pol roka, keď sa nám narodila prvá dcérka. Mne po týchto pôrodoch nastali bolesti aj problémy pri chôdzi, keďže som v detstve bola vykĺbená. Posielali ma na operáciu do Košíc. Nešla som, až keď mal Paľko 4 roky a dcérka Marienka jeden a pol. Bola som tam v nemocnici 2 týždne. Po návrate domov som sa necítila dobre. Išla som na gynekológiu. Lekár mi oznámil, že som tehotná. Jeden týždeň mi chýbal do tretieho mesiaca tehotenstva. Hneď mi dával papier na potrat a ešte mi povedal, že sa dieťa môže narodiť bez ručičiek. Povedala som mu, že žiaden papier nezoberiem a odišla som. Do poradne som potom chodila k druhému lekárovi. Ten ma poslal do Košíc na ortopédiu, aby ak sa niečo stane, nech oni to berú na zodpovednosť. Ortopéd keď ma videl, povedal mi, že som nebola ešte po operácii na kontrole. Keď si prečítal kartu, chytil sa za hlavu. Ja som mu povedala, že si dieťatko nedám vziať. My s manželom sme 5 rokov túžobne čakali na prvé dieťatko a dobrotivý Pán Boh nám ho požehnal. Lekár mi povedal, že mi s celým pracovným kolektívom drží prsty. „A keď sa vám narodí bábätko, príďte sa ukázať.“ Cestou domov bol o mne ešte aj šofér sanitky informovaný a začal ma nahovárať na potrat. Nemohla som ho počúvať.

Prišla som na poradňu a zase ma lekár poslal do Košíc na detskú kliniku ohľadom liekov, narkózy. V Košiciach mi lekár zakrúžkoval všetko a povedal mi, že beriem na seba riziko. Povedala som mu, že viem o tom, ale som rozhodnutá nedať si dieťa vziať, či sa narodí zdravé, alebo postihnuté. On mi poprial všetko dobré.

V 6. mesiaci som dostala pôrodné bolesti. Veľmi som sa modlila aj manžel s deťmi. Musela som do nemocnice. Na izbe bola pani v požehnanom stave v 3. mesiaci, ale lekár jej prišiel oznámiť, že dieťatko je neživé, v rozklade. Chudera, čo tá prežívala. Povzbudzovala som ju ako sa dalo, hoci sama som potrebovala podporu. Doviezli nám inú pani na izbu, a keď nám povedala, že prišla na potrat, hrozne to na mňa zapôsobilo. Prehovárala som ju a prosila nech to nerobí, že je to život, nech nejde na potrat. No nepočúvla. Keď ju priviezli zo zákroku a prebrala sa, začala kričať, aby jej dali jej decko… „Kde je moje decko!“ a podobne. Mňa prepustili z nemocnice, no nemohla som jesť. Len po troške. Aj vody keď som sa napila, tak som mala črevné ťažkosti. Trvalo to vyše týždňa. Bola som veľmi slabá a bála sa o dieťatko. Jeden večer som manželovi povedala, že idem na pohotovosť, aby sa o mňa nebál. Lekár ma hneď odporúčal na gynekológiu. Vtedy ma gynekológ odmietol a povedal, že čo keď to bude infekčná záležitosť a nakazím celé oddelenie. Len cez okienko so mnou rozprával a poslal ma o 2 poschodia vyššie na interné oddelenie. Tam mi lekárka povedala, že mám isť späť na gynekológiu. Vyšla som na chodbu, oprela som sa o stenu a prosila Boha, nech mi pomôže. Nato ma zazrela zdravotná sestra Ľudka a spýtala sa ma, čo tu robím. Do nášho rozhovoru vstúpila tá lekárka, ktorá ma poslala späť na gynekológiu a opýtala sa zdravotnej sestry, odkiaľ sa poznáme. Ja som tiež v minulosti pracovala na tom oddelení, no tá lekárka tam vtedy ešte nebola. Hneď ma teda zobrala na oddelenie, nasadila mi infúziu a dala mi sanitku, aby ma v noci odviezla domov. Teda nič infekčné sa nezistilo.

Napokon, 27. 10. 1983 sa nám narodila dcérka Janka. Chvála Pánu Bohu, Panne Márii a sv. Jozefovi i celému nebu úplne zdravá. Merala 54cm a vážila 3,5 kg. Mala asi tri roky, keď som bola v nemocnici v Košiciach na ortopédii a skutočne lekár ju zobral do náručia.

Keď ma mamičky v požehnanom stave chceli uprednostniť na poradni, keď ma videli, že som s barlami, lekár mi to nedovolil. Musela som čakať.

Neskoršie som sa dozvedela, že šofér sanitky, čo ma nahováral na potrat, havaroval so sanitkou a v nemocnici v Bardejove zomrel.

Janka študovala na cirkevnej škole v Prešove – zdravotnú sestru. Paľko a Marienka študovali na strednej a potom v Bratislave na vysokej škole.

Comments are closed.